Aktuálnosť diela i dnes:

Ťapákovci v nás a okolo nás

(úvaha)

       Každý, kto bol na slovenčine prinútený prečítať si novelu Ťapákovci, vie, akí sú to ľudia. Obmedzení, leniví, dennodenne sa preťapkávajú životom, svojou rutinou, riešia nepodstatné pletky, nech už sú akékoľvek. Väčšina čitateľov si však povie, že je to záležitosťou minulosti, že dnes sa to už nedeje, že naša spoločnosť je predsa inteligentnejšia a sofistikovanejšia než boli dedinčania v nejakom devätnástom storočí. Problémom je, že sa mýlia a pritom si ani neuvedomujú, alebo len nechcú uvedomovať, ako veľmi.

       Náš svet je Ťapákovcami ovládaný, a tak aj vyzerá. Za príkladmi sa netreba obzerať ďaleko, vlastne sa netreba obzerať vôbec - zdvihnúť zrak z vlastných topánok je všetko, čo človek potrebuje. Pozrime sa na status quo - a ak ste hneď uhádli, že hovorím o finančnej kríze, hádajte znova. Máme tu vojny, obmedzovanie ľudskej slobody, priepastné rozdiely v životnej úrovni medzi vyspelými a rozvojovými krajinami. Ale kto by riešil toto? Je jednoduchšie akceptovať, že to tak je ako hľadať dôvody prečo, nedajbože ešte nejaké riešenia!

      Čomu čelíme dnes nie je kríza finančná, ale kríza spoločnosti. Ako príklad uvediem citát: “Mňa sa to netýka.” Viete, kto to povedal? Každý. Naučili sme sa pripisovať naše problémy všetkému možnému, len nie nám, odkladať ich na neurčito a dúfať, že zmiznú alebo že budú vyriešené za nás. Ten, kto čítal moje slohy napísané v posledných mesiacoch, si mohol všimnúť, že nech začnem pri čomkoľvek, zvyknem sa dopracovať k tomuto záveru. Najprv som to považoval za zvláštne, no teraz vidím, že tu spočíva jadro všetkých problémov - v tom, že sa nevieme vymaniť z pavučiny, ktorú si utkali naši vnútorní Ťapákovci. Dostať sa z nej do krutej reality nie je vôbec jednoduché. Aj keď sa to niekomu občas podarí, nasleduje fáza relapsu - uvedomí si, že sa mu tam samému byť nechce a nechá sa rýchlo stiahnuť nazad.

      Technika možno pokročila, no novodobí Ťapákovci sú vo svojej podstate rovnakí ako  ich predchodcovia, o ktorých by som sa stavil, že si zase mysleli, že sú na tom lepšie ako tí pred nimi, s výnimkou, že svoj arzenál rozšírili o mobilné telefóny a Facebook, veci,

ktoré im dovoľujú zaoberať sa nepodstatným podstatne rýchlejšie a odkiaľkoľvek. Minulosť je aj hlavným dôvodom, prečo netreba veľa, aby sa človek stal Ťapákovcom - stačí ísť po vopred vyšliapanom chodníku, čo je konieckoncov pre nás prirodzené, pretože je to to najjednoduchšie, čo sa robiť dá. Načo vymýšľať niečo nové, vymykať sa štandardu - prežili to oni, tak prečo by sme nemali aj my?

Obrázok - https://tn3-1.deviantart.com/fs16/300W/i/2007/161/4/4/Through_the_Looking_Glass_by_Autonoe.jpg

Úvaha - cit. [18.10.2014]: https://docs.google.com/document/d/1UinQqEb9sVuk4GUvq91ifRsgRTlY8m-EisbwBNYZhVI/edit?pli=1