Umelecké dielo?

     Zamysleli ste sa už niekedy, prečo nás učitelia na základných či stredných školách nútili čítať texty podobného rázu, možno konkrétne Timravu a jej slavných Ťapákovcov? Prečo je vlastne tento príbeh taký známy a traduje sa až podnes? Prečo je považované literárnymi vedcami za významné literárne umelecké dielo slovenského realizmu? Po prečítaní tejto knihy možno niekto zostane na vážkach, prečo je to dielo také významné, čo je na ňom vlastne také úžasné. Podaktorým sa to dielo dokonca ani nemusí vôbec páčiť, iní zase z neho načerpajú množstvo hybných motívov pre zmenu a prehodnotenie svojho doterajšieho života. Ale práve preto je toto dielo dielom umeleckým. U každého vzbudí nejakú emóciu, či už ide o pozitívnu alebo negatívnu, ale núti každého čitateľa rozmýšľať. Dokonca mu ponúka nahliadnuť aj do mysle tých, ktorých častokrát nechápeme a odsudzujeme ich za to, akí sú, bez toho, aby sme sa vôbec zaujímali o to, prečo vlastne takými sú a aký dôvod k svojmu správaniu majú...

     Určite ste sa už aj vy stretli so situáciou, keď ste sa stretli s človekom, ktorý vám bol na prvý pohľad nesympatický, niečo vám na ňom vadilo, nepáčilo sa vám jeho správanie sa k vám a k iným ľuďom. Odsúdili ste ho ešte predtým, ako ste zistili dané okolnosti, prečo vlastne ten človek taký je. Neskôr zistíte, že tomu človeku v ten deň zomrela blízka osoba. Odrazu je už iný? Zrazu ho chápete a vidíte ho v inom svetle. Ale predsa je to stále ten istý človek, o ktorom ste si najskôr pomysleli a vopred mu vylepili nálepku - "Nesympatický, čudák, divný, nevrlý a zlý k ľuďom", no odrazu ho začnete považovať za nešťastníka, za človeka, ktorý sa nevie vysporiadať s realitou a chcete mu odrazu pomôcť, pričom predtým by ste ho najradšej už druhýkrát nestretli. Dôležitý je totiž vždy aj kontext, pretože potom môžeme mylne posudzovať určité reálie. A samotná autorka nám v tomto diele hovorí práve o tomto, na príklade Anči - zmije. Prečo jej autorka hneď od začiatku nasadila cedulku s týmto prirovnaním? - ZMIJA!! Aby sme si hneď na začiatku spravili o tejto postave názor, ten prvý, častokrát tak veľmi mylný, ktorý nám vnukla do povedomia. Určite ste sa na túto postavu na začiatku knihy aj takto pozerali a s autorkou ste v tom okamihu aj súhlasili. No potom vám dala autorka možnosť výberu. Vtiahla vás do mysle samotnej Anči a vy ste odrazu všetko pochopili. V prvom momente ste si možno o tejto postave pomysleli, že je to len "zakomplexovaná", nevrlá a škodoradostná bytosť, ktorá robí druhým ľuďom len zle. No potom vám Anča začala pomaly premietať jej pocity, jej myšlienky a začali ste sa na ňu pozerať inak. Začali ste ju ľutovať, skončili ste s odsudzovaním. Odrazu ste ju už začali chápať.

     Autorka teda chce naučiť čitateľa tomu, aby nehodnotil ostatných ľudí len z jedného pohľadu, z jednej počutej či videnej situácie, ale aby sa najprv s daným človekom spoznal a zistil tak jeho pozitíva ako aj jeho negatíva, a až potom má človek právo začať posudzovať a škatuľkovať, no nie skôr...

    Dielo má teda i veľmi dôležitú moralizujúcu funkciu, funkciu prehodnotiť svoje správanie a zmeniť svoje, tak často krát unáhlené, závery a postoje.

    Timravina kniha nám taktiež ponúka menší exkurz do našej slovnskej kultúry a histórie, máme možnosť sa naučiť niečo nové a poučiť sa z chýb postáv. Poskytuje nám azyl pred reálnou skutočnosťou, ako únik od vlastných problémov. Ponúka nám relax a estetický zážitok, vzbudzujúci veľa stupňov a druhov emócií.

    Preto sa odvážime tvrdiť, že Timrava napísala naozaj nadčasové umelecké dielo, pretože aj v tej dobe vplývala na percipientov, no i v dnešnej dobe si z jej Ťapákovcov ľudia môžu zobrať to, čo považujú za podstatné a dôležité.