Ja a toto umelecké dielo:

        S dielom Ťapákovci som sa, asi ako každý, stretla na strednej škole, kde bola Timrava povinnou školskou jazdou pre každého študenta na predmete slovenský jazyk a literatúra. No v tom čase sme ju ešte nemuseli čítať. Obsah a charakter, čiže zmysel tejto knihy mi bol len sprostredkovaný samotnou učiteľkou. Zoči-voči som sa s týmto dielom stretla až teraz na vysokej škole. Keďže študujem aj slovenský jazyk, ani v tejto mojej životnej etape som sa Timrave nevyhla. No tentokrát som si už túto knihu i prečítala.

        Po pár stránkach mňa hneď táto kniha neoslovila. Tiež som ten typ človeka, ktorý viac preferuje dynamiku, akciu, niečo tajomné, záhadné v knihách. No postupne som si túto knižku zaľúbila. Začala som si totižto uvedomovať to veľké dedičstvo tejto knihy, ktoré nám tu autorka zanechala. Začala som ju vnímať ako živé sprostredkovanie danej doby, v ktorej samotná autorka žila, problémov jednoduchých dedinských ľudí. Uvedomila som si vďaka nej jednu vec, a to že síce sa v dnešnej dobe ustálila požiadavka masívneho pokroku, ale tento pokrok môžeme badať len čisto v technických záležitostiach a vymoženostiach, pretože spoločnosť ako taká sa nikam ďalej nepohla. Stále sme tými istými lenivými, mohla by som tvrdiť, že ešte aj lenivejšími dedinskými ľuďmi, ktorých hlavným cieľom je, čo najviac si uľahčiť svoj vlastný život a čo najviac práce prenechať niekomu, resp. niečomu inému. Chcem tým teda len naznačiť, že hoci sa niekomu môže zdať táto kniha neaktuálna, môže sa mu javiť, že už nezodpovedá opisu našej terajšej doby, no ten, kto to tvrdí, je na omyle. Práve naopak. Stále sme tými Ťapákovcami ako aj predtým. Máme sa ešte čo učiť.  

Obrázok: https://www.cheaper.sk/image/view/98853/original/ja-a-ty-ty-a-ja-spojene-cervena-kniha.jpg